Striebristosť zemiakov bola ešte donedávna v poľnohospodárstve považovaná za chorobu okrajovú bez závažného hospodárskeho významu. V súčasnej dobe došlo k zvýšeniu požiadaviek na kvalitu a vzhľad zemiakov zo strany pestovateľov. Striebristosť, ktorá poškodzuje vzhľad zemiakov predstavuje závažný faktor ovplyvňujúci predajnosť zemiakov.
Stiebristosť šupky zemiakov je spôsobená patogénnou hubou Spondylocladium atroviens, vyskytujúcou sa vo všetkých typoch pôd. Jediným známym hostiteľom je zemiak, u iných rastlín nebola infekcia zistená.Huba napáda šupku hľuzy, ale nepreniká do dužiny. Hlavným zdrojom infekcie je napadnutá sadba. Pôda nie je hlavným činiteľom, ktorý sa podieľa na infekcii.
Striebristosť sa dá spozorovať pri zbere a v priebehu skladovania sa ešte zhoršuje. Extrémne vlhké a nedostatočne chladné skladovacie priestory môžu prispieť k rozsiahlej infekcii. Optimálna vlhkosť pre ďaľší rozvoj patogénu je nad 95 % pri teplotách 20-25° C. .
Príznaky napadnutia striebristosťou zemiakov
Pokožka hľúz je pokrytá veľkými škvrnami olovenej alebo striebornej farby a na odrodách so žltou pokožkou svetlej okrovej farby. Postihnuté miesta kvôli zavzdušneniu parazitovaných buniek získavajú strieborný odlesk, ktorý je viditeľný pri navlhčení povrchu hľúz. Na ružových odrodách zemiakov škvrny naopak nie sú výrazné. Ak je šupka mokrá, škvrny sa lesknú. S inými chorobami sú nezameniteľné. Poškodenie dužiny huba nespôsobuje, rovnako nepoškodzuje ani očká a klíčivosť.
Ochrana pred striebristosťou
Choroba nie je príliš rozšírená a ako taká nespôsobuje veľké straty. Existujú však mnohé odrody s dobrou rezistenciou voči striebristosti. Primárnou ochranou je preto používanie certifikovanej sadby, ktorá spĺňa podmienku nízkej miery infekčnosti. U sadby napadnutej striebrotosťou je možné očakávať značné napadnutie nových zemiakov. Zásadným opatrením je osušenie hľúz po zbere, predovšetkým ak prebieha zber za vlhka. V priebehu skladovania by mali byť hľúzy udržované v suchu a skladované pri teplote 2 – 4°C.
Chemickou ochranou proti pôdnej infekcii sú účinné moridlá, avšak na konci vegetácie pri stredných a neskorých sadbách je ich účinok zanedbateľný. Z fungicídnych látok je možné použiť Pencycuron v kombinácií s dichlorfluanidom. Ďaľšou možnosťou je aplikácia fenpiclonilu, ktorý má široké spektrum použitia. Často sa používa thiabendazol s imazalikom. Veľmi účinný je fludioxonil
